Prednášky pri príležitosti 35. výročia Katedry informatiky
V roku 2009 si Katedra informatiky FMFI UK pripomína 35. rokov od svojho vzniku. Ako Katedra teoretickej kybernetiky na vtedajšej Prírodovedeckej fakulte bola v r. 1974 prvým pracoviskom v bývalom Československu, ktoré poskytovalo samostatný štúdijný odbor umožňujúci získať komplexné informatické vzdelanie. V r. 1980 sa stala súčasťou novovzniknutej Matematicko-fyzikálnej fakulty, dnes Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Počas celej svojej existencie presadzovala v informatickom vzdelávaní myšlienku vyváženosti praktických znalostí a solídneho teoretického základu, potrebného na získanie flexibility v rýchlo sa meniacej oblasti. O úspechu tohto prístupu svedčí množstvo úspešných absolventov, ktorí zastávajú významné funkcie v komerčnej aj akademickej sfére na Slovensku aj v zahraničí. Dodnes prichádzajú na katedru študovať najlepší absolventi stredných škôl, aby sa cez náročné štúdium k prepracovali k tejto elite.

Katedra je zároveň špičkovým vedeckým pracoviskom s rozsiahlymi medzinárodnými kontaktmi, ktoré sa venuje hlavne výskumu v oblasti teoretickej informatiky. Z viacerých výsledkov, ktoré výrazne ovplyvnili vývoj informatiky je najznámejším výsledok R. Szelepcsényiho o uzavretosti nedeterministických tried priestorovej zložitosti na komplement, ktorý je so svojimi stovkami citácií najcitovanejším výsledkom slovenskej informatiky a povinnou súčasťou súčasných učebníc teoretickej informatiky. Za tento výsledok bol v roku 1995 R. Szelepcsényi spolu s američanom N. Immermanom ocenený Gödelovou cenou, najprestížnejším svetovým ocenením v teoretickej informatike. Katedra je aktívna aj v oblasti počítačovej bezpečnosti, kde jej členovia aktívne prispievajú k tvorbe legislatívy. Významná je aj spolupráca so špičkovými frimami.

Pri príležitosti 35. výročia katedra organizuje sériu prednášok významných osobností informatiky, s ktorými dlhodobo úzko spolupracje.

12. októbra 2009

Juraj Hromkovič

( ETH Zurich )


Ako pripravovať prednášky pre veľký počet poslucháčov a ako plánovať osnovy študijných odborov.

Juraj Hromkovič absolvoval štúdium informatiky na MFF UK v rokoch 1977-1982. V r. 1989 habilitoval a v r. 1995 bol vymenovaný za profesora. Pôsobil na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK a ako hosťujúci profesor informatiky na Univerzite v Paderborne v Nemecku. Od r. 1997 bol profesorom na RWTH Aachen a prodekan pre výučbu informatiky (od 1999). Od r. 2004 je profesorom na ETH Zürich. Je autorom a spoluautorom odborných monografií, vysokoškolských učebníc a množstva vedeckých článkov.

9. novembra 2009

Jan van Leeuwen

( Universiteit Utrecht )


Informatics - Constructing a New World

Prof. dr. Jan van Leeuwen získal titul PhD v r. 1972 na Universiteit Utrecht, kde po pôsobení na univerzitách v Berkley, Buffalo a Pennsylvania získal v r. 1982 profesúru a v r. 1994-99 bol dekanom Fakulty Matematiky a Informatiky. Je nositeľom čestného doktorátu z RWTH Aachen, Bolzanovej medaily ČAV, zlatej medaily UK a ďalších ocenení. Je autorom vyše 150 vedeckých publikácií a patrí k najcitovanejším autorom v oblasti informatiky. K jeho odborným záujmom patrí návrh a analýza algoritmov, komunikačné siete, formálne metódy, teória grafov, jazyky a automaty, menežment IT.

9. novembra 2009

Jiří Wiedermann

( ČAV Praha )


Amorfní výpočetní modely

Prof. RNDr. Jiří Wiedermann, DrSc. ukončil štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v r. 1971, v r. 1974 získal titul RNDr. a v r. 1980 CSc. na ČSAV v Prahe. V r. 1993 mu bol Univerzitou Komenského udelený titud DrSc. a od r. 2004 je profesor Karlovej Univerzity v Prahe. Zároveň je od r. 2000 riaditeľom Informatického inštitútu ČAV. Jeho odborné záujmy zahŕňajú výpočtovú zložitosť, neštandardné modely výpočtov, umelú inteligenciu, a históriu informatiky. Je autorom množstva vedeckých publikácií a pozvaných prednášok.

9. novembra 2009

Viliam Geffert

( UPJŠ Košice )


Popisná zložitosť regulárnych jazykov

Prof. RNDr. Viliam Geffert, DrSc. získal titul PhD na MFF UK v r. 1988 za výskum systémov gramatík. Od r. 2003 je profesorom na UPJŠ v Košiciach. Prof. Geffert je špičkovým svetovým odborníkom v oblasti výpočtovej zložitosti a formálnych jazykov, jeho hlavnými oblasťami záujmu sú triediace problémy a sublogaritmický priestor, gramatiky a popisná zložitosť automatov.

30. novembra 2009

Luděk Kučera

( Karlova Univerzita Praha )


ALGOVIZE aneb procházka krajinou algoritmů

Abstrakt: Cílem přednášky je představit Algovizi, soubor appletů, které autor vytvořil pro svoji přednášku "Algoritmy a datové struktury" na MFF UK. Základem filosofie Algovize je nevytvářet pouhé animace algoritmů, které je možno ve velkém množství najít na internetu, a které ukazují jen to, co se během výpočtu děje, ale především se pokusit vizuálními prostředky vysvětlit algoritmickou myšlenku, která je v pozadí, tedy vizualizovat proč se to tak počítá. Zpětným pohledem je možno identifikovat řadu postupů, které k tomuto cíli mohou vést, např. vizualizace algoritmů tak, aby byly zřejmými invarianty z důkazů správnosti a složitosti, animace matematických důkazů (např. existenční důkazy jsou často animovatelné algoritmy), zdůraznění logicky důležitých skutečností grafickými prostředky a podobně. Těžištěm tvorby vizualizací algoritmů tak přestává být softwarová produktivita a nejdůležitějšími se stávají kognitivní a psychologické aspekty vědecké činnosti a výuky v oblasti informatiky.

Prof. RNDr. Luděk Kučera, DrSc. ukončil štúdium na MFF Karlovej Univerzity v Prahe v r. 1969, kde aj od roku 1970 až doteraz pôsobí ako učiteľ s výnimkou dvoch semestrálnych pobytov na Univ. of Chicago v r. 1987 a na Southern Methodist Univ. v Dallase v r. 1989 a dvoch ročných pobytov na Max Planck Institut für Informatik, Saarbrücken, v r. 1992 a Ecole Normale Superiéure, Lyon, v r. 1997. Jeho odborným zameraním je návrh a analýza algoritmov, so zvláštnym zreteľom na grafové algoritmy, paralelné algoritmy, a na pravdepodobnostnú analýzu algoritmov. Bol koordinátorom pre MFF UK v niekoľkých európskych projektoch (Altec, 1992-1995, Altec-Kit, 1997-1998, Delis, 2004-2007). V poslednom desaťročí sa tiež intenzívne venuje vizualizácii algoritmov.