Kríž z kostola sv. Damiána

Obrázok kríža

V zbierke listov sv. Františka z Assisi sa nachádza text: "Modlitba, ktorú sa modlil pred krížom." Podľa najstarších rukopisov sa túto modlitbu modlil František v kostole sv. Damiána pred tvárou Ukrižovaného. Svätec sa príliš nepozeral na Muža bolesti, ale na Boha Slávy:

Najvyšší, slávny Bože, rozjasni temnoty môjho srdca a daj mi, Pane, pravú vieru, neochvejnú nádej a dokonalú lásku, pochopenie a poznanie, aby som plnil Tvoje sväté a pravé poslanie.

Sýrska inšpirácia

Kríž vznikol v XII. stor. v Umbrii (Taliansko). Život sa v tom regióne rozvíjal veľmi rýchlo. Cez Umbriu viedla kupecká cesta, smerujúca zo severu cez Benátky alebo z juhu cez Sicíliu. Prechádzali tadiaľ pútnici, smerujúci do Ríma a tiež tí, ktorí sa chceli pridať k veľkej krížovej výprave. Umbriu spolu so Spolettom, ako strediskom umeleckej a náboženskej činnosti, prenechali nové vplyvné prúdy z rôznych kútov Stredozemného mora. Ba čo viac, na kultúrny život v Umbrii mali veľký vplyv sýrski mnísi, vyhostení zo svojej vlasti počas obrazoboreckých vojen v rokoch 726-842. V tomto veľkom spoločensko-náboženskom dianí sa bez väčších problémov dá všimnúť vplyv na diela veľkých majstrov z XII. storočia. Sýrsku inšpiráciu jasne zvýrazňuje kríž zo sv. Damiána: Kristus so zarastenou tvárou, obtočenou dlhými vlasmi, prítomnosť svätých žien - tieto elementy svedčia o sýrskej tradícii.

Prvé kríže, ktoré si kresťania mali možnosť uctievať, boli do Talianska prinesené cez Sýriu. Na ne naväzujú početné listy mnohých sýrskych mníchov. Od prvých storočí kresťanstva bola Sýria územím, cez ktoré prechádzala veľká obchodná cesta, ktorá sa tiahla zo severu do Stredozemného mora. Táto cesta prechádzala cez tri veľké kresťanské mestá: Edesu, Nisibu a Amidu. Keď v Ríme prenasledovania neumožňovali rozvoj kresťanského umenia, v severnej Mezopotámii, nezávislej od rímskej okupácie, dynamicky sa rozvíjali spoločenstvá, ktoré stavali kostoly a volili si biskupov. A tak sa kresťanské umenie mohlo slobodne rozvíjať a vyvíjať vplyv cez Antiochiu a Stredozemné more na Byzanciu a celý západ.

Postavy

Kríž zo sv. Damiána výrazne pôsobí už svojimi rozmermi: výška 2,10 m, šírka 1,30 m a hrúbka 10 cm. Celistvosť maľby obklopujú mušličkové motívy doplnené rovnými lineárnymi arabeskami.

Hlavné miesto na kríži má postava Ježiša. Ježiš je živý - má otvorené oči. Jeho telo nie je mučením vôbec zničené. Z prebodnutého boku tečie krv. Osoby, symetricky umiestnené pod ramenami kríža, tvoria pozadie harmonizujúce s hlavnou postavou Ježiša. K Ježišovi sú obrátené srdcia Márie a Jána. Dve ženy, stojace po jeho ľavej strane, akoby boli v kontakte so sebou. Dá sa predpokladať, že vedú rozhovor na tému toho, čo sa stalo na kríži. Stotník a dve iné osoby, umiestnené nižšie, vo výške Ježišových kolien, kontemplujú Ježišovu tvár. Týmto spôsobom sú tu uskutočnené Spasiteľove slová: "A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe." (Jn 12,32). Takýmto spôsobom je jeho osoba miestom zbožnosti celej scény. Na každý okraj ramena kríža k ranám ukrižovaného smeruje ruka a zrak anjela. Anjeli pod ramenami hľadia na seba a ich tváre prezrádzajú obdiv z tajomstva spásy, ktoré sa uskutočnilo vykupiteľskou krvou. Nad Ježišovou hlavou sa nachádza scéna Nanebovstúpenia, prebiehajúca veľmi dynamicky: Ježiš akoby liezol na vrchol hory a Otcova ruka akoby ho žehnala a prijímala. Anjeli, ktorí sa nachádzajú v okolí medailónu, v údive asistujú vstupu Božieho Syna do Božej slávy.

Svetlo a farby

Celý kríž zvýrazňujú dve farby: červená - symbol Božej lásky a preliatia krvi, a čierna - symbol odporu, smrti a hriechu. Kristova láska, zvýraznená v akte poslušnosti Otcovi, v dare svojho života, prijíma bremeno zla. Ježiš je solidárny s hriešnym ľudstvom. Jeho láska je prameňom vnútornej lásky: "Ale kde sa rozmonžil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť." (Rim 5,26). Keď sa pozeráme na kríž, môžeme si všimnúť svetlo, prenikajúce od Ukrižovaného. Všetky osoby, ktoré sú tam predstavené, sa nachádzajú v Pánovom svetle. Pán hovorí: "Ja som svetlo sveta." (Jn 8,12). Všimnime si svetlo na Ježišovom tele, obnovenom a premenenom mocou Ducha.

Na hlave nemá tŕne - má korunu slávy. Svätožiara je znakom panovania Ježiša. Zlatá farba, ktorá je viditeľná aj na jeho tele, označuje jednotu jeho človečenstva a Božstva. Postavy pod ramenami kríža sa nachádzajú vo svetle - majú účasť na Ježišovej chvále. Toto svetlo je symbol rozumu osvieteného Božím zjavením, symbolom príchodu k viere. Farba šiat má výnimočný duchovný znak. Biela farba symbolizuje najvyššiu bytosť a naväzuje na víťazstvo nad silami zla (viď. Zjv 1,14; 2,17; 4,4; 6,11; 7,9-13; 19,11-14). Táto farba je tiež symbolom vnútornej premeny, nového zrodenia podľa Ducha. Vystupuje na opasku a na postavách pod Ježišovými ramenami, zvlášť u Jána, stotníka a Márie, Ježišovej matky. Belasá farba na závoji Márie je symbolom dychu, ktorý dáva život Boha Stvoriteľa, svätého Ducha. Ružová farba vystupujúca na Jánovom odeve označuje lásku Božej múdrosti. Vo Svätom Písme je ruža symbolom znovuzrodenia. Farby majú v sebe duchovné bohatstvo a ich využitie na kríži z kostola sv. Damiána znázorňuje prisľúbenie, ktoré nám neznámy umelec chcel vyjadriť.

Ježišova osoba

Detail kríža - Kristova tvár Kristov výzor je vyrovnaný. On nevisí, ale stojí, kraľuje z kríža. Jeho línia je mierne prehnutá k pravej strane a hlava je naklonená k pravej lopatke. Ježiš má zarastenú bradu a dlhé vlasy, starostlivo uložené na ramenách. Podobne, ako na iných drevených krížoch, svätožiara alebo kráľovská koruna je okolo jeho celej hlavy. Jeho ústa sú jemné, podbradok vystávajúci, uši málo povšimnuteľné, nos subtílne predĺžený. Tvár je pokojná, nevidno na nej žiadne napätie alebo utrpenie. Pozornosť si vyžadujú predovšetkým veľké oči, vyzývajúce k novému pohľadu na svet. Zrak je zinterioryzovaný - kontempluje Otca: "Ja som Ťa oslávil na zemi. Dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz Ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u Teba skôr, ako bol svet" (Jn 17, 4-5). Z celej tváre žiari pokoj a dobrota. Kríž, nástroj utrpenia, je pre Ježiša miestom zvelebenia pri Otcovi a pred ľuďmi: "Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som, a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec" (Jn 8,28). Ukrižovaný v sláve je Víťazom nad smrťou, "prvorodený z mŕtvych" (Kol 1,18), to znamená prvým, ktorý ponad hranice smrti prechádza do Otcovho kráľovstva. Kráľovstva života, predurčeného všetkým ľuďom prostredníctvom milujúcej vôle Otca. Ježiš prijíma svet. Jeho ramená sú horizontálne rozpäté s ľahkým prehnutím v lakťoch, tak, akoby s nimi chcel objať celý svet. Jeho dlane sú otvorené, aby nás mohol prijať a zároveň sú roztvorené hore, aby nám ukázal smer, ktorým sa máme pozerať, aby nás podopieral na cestách.

Detail kríža - Kristova ruka Z obidvoch rúk mu strieka krv a tečie po zápästí a lakťoch na osoby stojace pod krížom. Svojou krvou a ranami Ježiš prináša spásu a oslobodenie. "Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, ste boli vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka." (1Pt 1,18-19). Z rany v Kristovom boku tečie krv na Jána apoštola. Je zrodený pre nový život. Ježiš je zahalený perizómou od bedier až po kolená. Drží sa na veľkom uzle, ktorý je uprostred. Táto perizóma zastupuje colobium, čiže veľkú tuniku bez rukávov. Kolená sú vyrovnané s vyčnievajúcimi časťami podľa tvaru gule. Chodidlá sú rovnobežne vychýlené smerom von, postavené na širokej doske, zvanej suppedaneum (podstavec). V VIII. stor. si už možno všimnúť skríženie nôh pre zúžené drevo kríža. Detail kríža - nápis INRI V hornej časti kríža, nad svätožiarou, sa nachádza nápis nadiktovaný Pilátom: "Ježiš Nazaretský, židovský kráľ" (J 19,19). Evanjelista Ján je jediným, ktorý tam umiestnil titul - Nazaretský. Tento detail je dôležitý pre sv. Františka - Nazaretský je neustále pripomínanie jeho chudobného, skrytého a pracovitého života. V VIII. storočí sa tento nápis často odstraňuje alebo redukuje na litery INRI, ktoré sú latinskými iniciálami Jánovho textu.

Osoby pod ramenami kríža

Detail kríža - postavy po pravej strane Pod ramenami kríža sa nachádza päť osôb, svedkov umučenia Pána. Po pravej strane Ježiša stojí Mária, jeho matka a Ján, učeník, ktorého miloval. Mária stojí pri kríži rovno, bez pohybu, akoby v tej bolesti znehybnela. Ľavú ruku si drží pri svojej tvári na znak bolesti. Týmto spôsobom sa uskutočňuje proroctvo vyslovené prorokom Simeonom: "A tvoju vlastnú dušu prenikne meč." (Lk 2,35). Toto gesto ľavej ruky nie je v umení ničím novým. Už v X. stor. fresky z Kapadócie znázorňujú Máriu a Jána s týmto gestom bolesti. Je ženou bolesti, ktorá sa ako matka zúčastňuje na vykupiteľskom utrpení Ježiša. Pod drevom kríža opakuje svoje Fiat. Ba čo viac, tu nachádza svoje naplnenie. Možno povedať, že zakusuje pôrodné bolesti. Pod drevom kríža znova "rodí" Syna, vydáva ho svetu, aby svet v Ňom našiel život v hojnosti, život večný. Prostredníctvom svojho materského utrpenia sa zúčastňuje na spasiteľnom utrpení svojho Syna. Teológ z XII. stor. Rupert z Deutz, rozvíja túto myšlienku pôrodu Márie pod Krížom: "Tá žena nemala pôrodné bolesti, ale teraz, keď stojí pod krížom, trpí, je smutná, pretože nadišla jej hodina, v ktorej počala zo Svätého Ducha, v ktorej sa naplnili dni tehotenstva, v ktorom sa Boh stal Človekom. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek. (Jn 16,21). Bude nazvaný novým človekom a dostane kráľovstvo na celom svete". Toto Máriino materstvo neustále trvá v spasiteľnom pláne, od aktu súhlasu, ktorý prejavila počas zvestovania a ktorý verne zachovala pod krížom, až do večného naplnenia spásy. Vďaka svojej materskej láske sa stará o bratov svojho Syna, putujúcich, ktorým hrozia rôzne ťažkosti a nebezpečenstvá. Mária, Ježišova matka, pod krížom ukazuje nové duchovné materstvo. Ona je Matkou veriacich. Túto hlbokú pravdu uzatvárajú slová: "Žena, hľa Tvoj syn", "Hľa Tvoja matka."

V jedinom prítomnom učeníkovi sa Mária stáva Matkou všetkých ľudí. Pod krížom spolu s Máriou stojí Ján, milovaný Ježišov učeník. Toto miesto prijíma dobrovoľne, čo znamená, že tu má špeciálnu úlohu. Reprezentuje veriacich, ktorí verne zachovávajú Ježišove prikázania. Sú milovaní Synom aj Otcom: "Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok." (Jn 14,23; viď 15,13-15; 2,5). A tak učeník Ján je symbolom veriaceho, zrodeného v krstnej vode mocou Ducha. Preto môže vojsť do Božieho kráľovstva. (Jn 3,5). Vďaka Ježišovej smrti a daru Ducha Svätého, učeník Ján a spolu s ním všetci veriaci, môžu vojsť do nového života. Mária, Ježišova Matka, má svoju účasť v tomto akte znovuzrodenia Ježiša. Nakoniec s Jánom ju spájajú mocné putá. Jej pohľad smeruje k nemu. Ona stojí vedľa Jána. Podobne, ako predtým dala svetu Syna, aby sa stal prvorodeným uprostred zosnulých, tak teraz sa s ním zúčastňuje v novom zrodení ľudstva v osobe učeníka Jána. Také je tajomstvo jej materskej plodnosti.

Detail kríža - postavy po ľavej strane Po ľavej strane stoja prví dvaja svedkovia zmŕtvychvstania: Mária Magdaléna a Mária, žena Kleofasova (Jn 19,23) a tiež rímsky stotník, ktorý svojou rukou potvrdzuje Ježišove Božstvo: "On bol naozaj Boží Syn" (Mt 27,54). Nad ľavým ramenom stotníka si možno všimnúť malú postavu. Podľa jednej hypotézy to môže byť stotníkove dieťa, ktoré uzdravil Ježiš (viď. Jn 4,46). Podľa inej teórie táto malá osoba môže reprezentovať zástup. Je možné potvrdiť túto variantu. V tomto prípade by to mohol byť zástup, prítomný vo chvíli ukrižovania, ktorý sa pridal k vyznaniu viery stotníka. "Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova a Mária Magdaléna." (Jn 19,25). Je tu viditeľný paralelizmus medzi postavami umiestnenými po pravej i ľavej Ježišovej strane. Obdivuhodná je podoba medzi Máriou a Jánom a párom iných Márií. Mária Magdaléna, podobne ako Ježišova Matka, sa dotýka svojej brady na znak veľkej bolesti. Jej tvár má podobné rysy. Podobne ako sa Mária pozerá na Jána, hľadí na Máriu, Kleofasovu ženu. Tá Mária, Jakubova matka, má identické rysy s Jánovými rysmi. Taká istá brada, ten istý nos, tie isté ústa a jej pohľad podobne ako u Jána smeruje k Ježišovi. Evanjelium sv. Lukáša hovorí o prítomnosti Márie Magdalény uprostred učeníkov. Táto žena, uzdravená od siedmich duchov, zabezpečuje starostlivosť o apoštolov a Majstra počas ich apoštolskej činnosti. Ocitla sa v skupine žien, ktoré šli za Majstrom počas jeho pôsobenia. Stala sa Ježišovou učeníčkou, tak, ako Ján. Bola prítomná počas jeho utrpenia a počas jeho smrti. Vydala svedectvo o jeho zmŕtvychvstaní. Autor kríža z kostola sv. Damiána potvrdil, že Mária Magdaléna pod krížom prežila materskú bolesť, identickú s Máriinou bolesťou. Robí to isté gesto - ľavú ruku má položenú na tvári. Mária Magdaléna, ako ukazuje umelec, stojí vedľa inej Márie, Jakubovej matky. Tak isto, ako sv. Ján, aj ona upiera svoj zrak na Ježiša. Jeho prostredníctvom, kontemplujúceho Otca na kríži, je unesená k zjednoteniu s Otcom: "Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho." (Jn 14,6-7). Mária Magdaléna je prvou, ktorá zvestuje pravdu o zmŕtvychvstaní Pána. Zakončenie evanjelia sv. Marka obsahuje zmienku o stretnutí sa so zmŕtvychvstalým. Je to veľmi dôležité pre vieru prvotného kresťanského spoločenstva. "Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali." (Mk 16, 9-10)

Tu sa Márii Magdaléne dostalo v prvotnej kresťanskej tradícii titulu apoštolky apoštolov. Vďaka svojmu svedectvu medzi apoštolmi ešte pred zoslaním Svätého Ducha bola prvou misionárkou. Prostredníctvom zjavenia žiariacej Ježišovej prítomnosti Zmŕtvychvstalého viedla k viere apoštolov. Svojou jednoduchou a milujúcou vierou aj ona, tak ako Mária, dala svetu Krista a pričinila sa k ohlasovaniu radostnej zvesti.

Iné postavy

Detail kríža - vojak Štefan V dvoch malých postavách umiestnených vo výške Ježišových kolien môžeme rozoznať dvoch vojakov, ktorým tradícia dala mená Štefan a Longin. Prvý, chrámový strážca, podal Ježišovi špongiu, namočenú v octe. "Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam." (Jn 19,29). Detail kríža - vojak Longin Longin po Ježišovej pravej strane je ten, ktorý prerazil Ježišovi bok. "Ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda." (Jn 19,34). Mená týchto dvoch mužov, ktorí sa stretli s umučením Pána, vystupujú prvý raz v apokryfnom evanjeliu Nikodéma z II. stor. Počiatkom VI. stor. sú Štefan a Longin často vyobrazovaní pod krížom. Ich nízke postavy na kríži z kostola sv. Damiána svedčia o tom, že tu majú druhoradú úlohu. V dráme Umučenia nezohrávajú žiadnu dôležitú úlohu. Spôsob ich postavenia sa veľmi dobre zhoduje s teológiou sv. Jána. Ježiš dobrovoľne obetuje svoj život a nikto nemá nad ním žiadnu moc. Pri nohách Pána, v polovici jeho ľavého lýtka sa nachádza kohút. Vo svetle Jánovho evanjelia symbolizuje výzvu k obráteniu a k pokániu. Tiež pripomína udalosť, keď Peter zaprel Ježiša: "Peter znova zaprel - a vtom zaspieval kohút." (Jn 18,27). Kohút je zároveň symbol slnka, ktoré trhá temnoty noci. Ježiš je Slnkom, prinášajúcim svetlo pre celé ľudstvo svojím zmŕtvychvstaním: "Tak nás vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti." (Lk 1,78-79). Ježišove zmŕtvychvstanie je prisľúbením aj nášho zmŕtvychvstania. Pozrime sa na nepatrne viditeľné osoby nachádzajúce sa pod Ježišovými nohami. Reštaurovnie kríža nám umožnilo odkryť šesť postáv, ale len dve z nich boli neporušené. Podľa interpretácie o. L. Bracaloniho tieto postavy znázorňujú svätých z Umbrie: zľava - sv. Rufín (patrón Assisi), sv. Damián (patrón kaplnky), sv. Ján Krstiteľ, sv. Michal, sv. Peter (presne pod kohútom) a sv. Pavol. Táto interpretácia je vierohodná, keďže sú tam postavy uctievané v ľudovej zbožnosti tej doby.

Možno, že tu ide o veriacich, ktorí vďaka viere prešli zo smrti do života. "No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mostu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu a k spoločenstvu provorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť." (Hebr 12,22-23). Táto hypotéza súhlasí s ideou Krista, prirovnávaného k hviezde, vznášajúcej sa nad tými, ktorí plačú v tieni smrti.

Iní komentátori si myslia, že tieto osoby sú svätými zo Starého zákona. V literatúre cirkevných otcov z prvých storočí sú takto predstavovaní. Otcovia hovoria o svedkoch ako o svätých. List Hebrejom je tu dôležitým svedectvom. V jedenástej kapitole sv. Pavol naväzuje na veľké biblické postavy: Ábela, Henocha, Noema, Abraháma. Vďaka svojej výnimočnej viere boli v prvotnej Cirkvi veľmi obdivovaní. To na nich tečie Kristova krv a očisťuje ich. Takto na obraze kríža nachádzame celé dielo vykúpenia, tak ako to vyjadrujeme vo vyznaní viery: "... bol ukrižovaný, umrel ... vstúpil na nebesia, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych."

Medailón

Detail kríža - medailón Nad Ježišovou hlavou sa nachádza medailón, ktorý naväzuje na udalosti nanebovstúpenia Pána. Scéne asistuje desať anjelov. Ježišova hodnosť ich prevyšuje, pretože Boží Syn zasadá po pravici Božieho majestátu. "Veď kedy komu z anjelov povedal: 'Ty si môj Syn, ja som Ťa dnes splodil' a opäť: 'Ja budem jeho Otcom a On bude mojím Synom?' A znova, keď uvádza prvorodeného na svet, hovorí: 'Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli.'" (Hebr 1,5-6). Anjeli hľadia na Krista, ktorý vstupuje do slávy. On sa spolu s nimi raduje a zároveň je obrátený k nám a k Otcovi, na ktorého sa pozerá. Otcovu prítomnosť nám prezrádza ruka, ktorú vidno na najvyššom mieste kríža. Je to gesto, označujúce prijatie Syna do slávy, je to jeho povýšenie. Otcova ruka je označená v kruhu, ktorého vyššie časti už nie sú viditeľné, lebo Boh Otec (na čo upozorňuje sv. František) zostáva "neviditeľný, nevýslovný, nepochopiteľný, nepreniknuteľný" (NR, 23). Táto ruka pomocou troch prstov, ktoré sú tesne vedľa seba, zjavuje tajomstvo troch Božích osôb. Dva vystreté prsty symbolizujú vtelenie. Ježiš, ako víťaz nad smrťou sa vznáša a vchádza do Božej večnosti, akoby kráčal po schodoch. V ľavej ruke drží pozlátený kríž, nástroj svojho víťazstva a jeho pravá ruka smeruje k Otcovi. V tomto predstavení Krista - víťaza, si možno všimnúť grécku inšpiráciu. Scéna Nanebovstúpenia je vyobrazená ako prechod bohatiera do Neba. Zmŕtvychvstalý Kristus nie je uzatvorený v čase a priestore. Jeho hlava a pravá ruka prestupujú kruh preto, aby vošiel do sveta Božej nekonečnosti. Autor kríža z kostola sv. Damiána využil ešte iný prameň inšpirácie - sýrsky prameň (Otcova ruka, vychádzajúca z oblaku a prítomnosť anjelov). Pred XI. stor. Otcova ruka podčiarkuje Jeho pričinenie sa pri prechode Syna zo smrti do života. Moc Otcovej lásky zavládla nad Synom. "Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa." (Sk 5,31)

E. Mile vo svojej knihe o náboženskom umení v XII. stor. upriamuje pozornosť na Otcovu prítomnosť a hĺbku udalosti umučenia. Okolo r. 1145 pod vplyvom opáta Sugera monumentálne rezbárske dielo predstavuje Otca z rozovretými ramenami, ktoré držia Syna, pribitého na kríži. Syna, ktorý je od večnosti v jeho lone. Teologické myslenie inšpiruje umenie. Iný detail odhaľuje sýrske umenie, kríž s dlhými ramenami, ktorý je koptským atribútom.

Ikona vyobrazuje Božieho Baránka vyvýšeného jeho Otcom. "Baránok, ktorý sníma hriech sveta" (Jn 1,29). Zjavenie sv. Jána o ňom hovorí ako o Baránkovi, ktorý bol zabitý, vstal z mŕtvych a sedí vyvýšený po Otcovej pravici. Kristus na kríži, ktorý z dreva tohoto kríža kraľuje, je Božím Synom, plniacim Otcovu vôľu. Ikona povzbudzuje k adorácii Krista ukrižovaného a zmŕtvychvstalého. Spolu s celou Cirkvou, s tými, ktorí boli pred Ním na Zemi, s anjelmi, so svätými a so všetkými žijúcimi, nachádzame sa pred paschálnym tajomstvom a sme vyzývaní k pokániu a obráteniu. Žiadna z postáv stojacich pod krížom netrpí, lebo tí ľudia už žijú z milosti a novým životom v Božej sláve. Týmto spôsobom bola predstavená skutočnosť Ježišovej smrti, ktorej ovocím je pokoj, viera a láska. Duch nám v Kristovom Duchu, víťaziacom nad smrťou, buduje jednotu veriacich. Synov Duch dáva Cirkvi svetlo, život a lásku.

Františkánsky pohľad na kríž je pohľadom na tajomstvo prechodu zo smrti do života. Je to pohľad na Boha, ktorý z kríža dáva víťazstvo.

Kristus na kríži žije uprostred svojho ľudu, svedkov svojho života. Jeho pohľad si získal Františka. Ježiš hľadí na každého z nás a povzbudzuje nás, aby sme vstúpili do jeho spoločenstva, aby sme budovali Cirkev, ktorá je znakom všeobecného bratstva.